Ak idete smerom do centra mesta, dostanete sa ku kostolu sv. Alžbety (tvz. Špitálsky kostol), ktorý postavili v roku 1391. V miestnej časti Záhrb, odkiaľ je pekný výhľad na mesto a okolie, sa nachádza kostol sv. Kríža na Kalvárii. Uprostred námestia stojí bývalá radnica, pôvodne gotická pevnosť z druhej polovice 14. storočia. Úpravou v roku 1730 získala barokový vzhľad. Momentálne sa v jej priestoroch nachádza mestské múzeum. Nad námestím sa týči pôvodne gotický kostol Panny Márie z druhej polovice 14. storočia, ktorý v roku 1664 zničili Turci. Znova ho postavili v 18. storočí v barokovom slohu. Každý rok prichádzajú pútnici ku kaplnke Panny Márie na Kohútove, k neogotickej stavbe z roku 1863.

Dramatické stáročia:
Keď sa na týchto miestach objavilo zlato, vznikla tu banícka osada. Drahý kov sa spočiatku získaval ryžovaním, neskôr dobývaním rúd. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1337. Mestom sa stala pravdepodobne v roku 1345, keď vtedajšej baníckej osade Königsberg udelil kráľ Ľudovít I. Veľký mestské práva. Vďaka niekoľkým panovníckym privilégiám v rozpätí 15. až 16. storočia dosahovalo mesto značný hospodársky rozvoj. V roku 1440 ho obsadila posádka Jána Jiskru z Brandýsa, ktorá tu postavila pevnôstku - Nový hrad. O dva roky neskôr Vladislavove vojská mesto úplne vypálili. Dlhší čas nebolo obývané. Pri tiahnutí husitov v roku 1433 bola Nová Baňa opäť vypálená. V roku 1471 doplatila na sprisahanie uhorskej šľachty proti Matejovi Korvínovi, navyše ju zasiahol mor. Dlhé roky dobíjali Novú Baňu Turci. V máji 1664 ju vyrabovali a vypálili. Veľa ľudí povraždili a odviekli do zajatia, ale život v meste nezanikol.
Začiatkom 18. storočia sa prejavovali snahy o obnovu ťažby. V rokoch 1721 - 1724 postavil Angličan Izák Potter prvý parný stroj Newcomenovej konštrukcie na čerpanie vody z baní - dnes chránená technická pamiatka. Vodná banská nádrž, Tajch, sa začala stavať v roku 1792. Úpadok baníctva sa v Novej Bani začína prejavovať okolo roku 1800. Definitívne zaniká 25. novembra 1887.