Zmeny teploty v kaňonoch a údoliach zapríčiňujú, že určité druhy kvetov, ktoré rastú iba vo vysokých pohoriach, môžeme nájsť v údoliach Slovenského raja. Medzi nich patria vzácny Edelweiss alpinus, Pulsatilla slavonica (grafický symbol v embléme Slovenského raja), ľalie a množstvo iných. Keď ku tomu všetkému pripočítame ešte bohatú faunu, je zrejmé, že štát vyhlásil toto územie za zákonom chránené. História turistiky v Slovenskom raji siaha do roku 1870, keď bola objavená Dobšinská ľadová jaskyňa. O rok neskôr otvorenie železnice Košice-Bohumín umožnilo prístup na celé východné Slovensko. Postupne boli objavené dalšie kaňony a rokliny. Prvé turistické cesty viedli cez Veľký Sokol a Kysel v 1907. Súčasne sa začalo zo stavbou turistických centier a najzaujímavejšie chodníky boli označkované (dnes je celý raj prekrižovaný viac než 350 km označkovaných ciest). Tieto cesty boli neskôr doplnené mostami, rebríkmi, aby tento krásny kus prírody mohol byť dostupný pre čo najviac turistov. Ozajstný príval návštevníkov prišiel ale až po oslobodení.

Prvá oblastná dokumentácia a zamestnanie boli taktiež vypracované. Spracovavali sa dizajny nových turistických centier a začala sa ich konštrukcia. Konštantne narastajúci počet navštevníkov Slovenského raja vyzdvihol otázku ich osobného bezpečia. To bol impulz na založenie Horskej služby Slovenského raja ako autonomnej jednotky, ktorá pozostáva zo skúsených pracovníkov, profesionálov a taktiež z dobrovoľníkov a úspešne plní svoje povinnosti, hlavne v poli prevencie a výučby.

Niektoré rokliny a kaňony boli postupne vybavené modernými a bezpečnými turistickými pomôckami. Pri ich stavbe boli zohľadnené bezpečnostné požiadavky turistov a taktiež ochrana prírodných krás. Okrem rekonštrukcii známych častí, krok po kroku boli otvorené nové, nepoznané. Za spomenutie stojí trhlina vodopádov v Suchej Belej, v roku 1960 otvorená Kláštorská trhlina, v 1963 Zejmarská trhlina s vodopádmi kpt. Nálepku a v 1974 cesta Záchrannej služby cez údolie Hornádu - otvorená pre verejnosť. V roku 1966, po deklarovaní Slovenského raja za chránene územie, všetky údolia, rokliny a trhliny sa stali "prírodnými formáciami chránenými zákonom" a neskôr sa stali Národnými prírodnými rezerváciami.